A tak tu teraz lapám dych, lebo sa mi fakt akosi zle dýcha.
Že som ja s tým pred 4rokmi vôbec začínala. Osudová chyba bola kúpa prvej krabičky. Nikdy na ňu nezabudnem. Potvora jedna. A ja hlupaňa, že som sa nechala zlákať. Boli to Slimsky a vyzerali tak nevinne. Tak „zdravo“. Marlborky boli oproti nim tie „hrubé a nezdravé“. Až potom som prišla na to, že Slimsky majú v sebe ešte viac bordelu ako „hrubé a nezdravé“ Marlborky.
Stále som si vravela, že ja nie som závislá. Že s tým môžem kedykoľvek prestať. A potom som čítala nejaký článok, v ktorom sa písalo, že ak mám chuť zapáliť si cca hodinu po prebudení, som závislá. A keďže občas mám chuť zapáliť si súčasne s prebúdzaním, radšej nechcem vedieť stupeň mojej závislosti.
Doteraz moje odpovede na otázku „prečo fajčíš?“ boli len také tie blabla, že „na niečo zomrieť musím“ a iné blabla...a zrazu mi to blabla už nepríde také vtipné.
Viem, presne, prečo fajčím. Lebo som SPROSTÁ.
Inak sa nazvať nedokážem.
Niekto povie, že ho to ukľudňuje, ja poviem, že je to blbosť. Asi ako voda v koši. Neukľudňuje, na základe vplyvu cigarety na telo sa niekomu začne točiť hlava, alebo mu treba na veľkú potrebu /cigaretka ranní, způsobuje sraní/, alebo jednoducho vdychuje ten sajrajt a pri vyfúknutí robí krúžky, alebo pri tom debatuje s ostatnými fajčiarmi. A tak vlastne nemyslí na to, čo ho stresuje. Takže veľké prd, že by mala cigareta v sebe nejaké čarovné ukludňujúce látky.
Človek len na malú chvíľu možno nemyslí na skúšku, alebo dôležitú poradu, ktorá ho čaká. /možno je zrazu otázkou života a smrti urýchlene nájsť toaletu/
Celý ten rituál ho na chvíľu odosobní, ale nie je to samotnou cigaretou.
Iní povedia, že ide presne o ten rituál. O to, mať niečo v rukách a slastne si potiahnuť. Zanietene priateľom čosi rozprávať, popíjať presso s mliečkom a k tomu si pofajčievať. Bude to asi tak aj v mojom prípade. Kávu si bez cigarety ani neviem predstaviť. To je proste ako chlieb a maslo, ako Sandy a Danny z Pomády, ako cigarety a rakovina.
Jednoducho to k sebe ide. Nevravím, že to tak vždy musí byť. Na chlieb sa hodí aj syrokrém, Danny už možno spáva s Mandy a cigarety nemusia vždy spôsobiť rakovinu. Ale s nimi je to omnoho pravdepodobnejšie. Pooh sa na tému prestaneme fajčiť vyjadruje svojsky: „No hádam mi nechceš zobrať to posledné svetielko v mojom živote na konci bielej tyčinky!?“
A ja tak uvažujem, že je na čase to svetielko už ani nezasvecovať.
Ani neutrácať peniaze na biele „nevinne“ vyzerajúce tyčinky. Keď si predstavím, že som poslala do luftu približne 70 000Sk ( a to doslovne! )a že som za to mohla mať minimálne dovolenku(!), plus kopu zážitkov, nové Baťovky ( keby len jedny!) a ešte k tomu aj čisté pľúca(!)...nemôžem iné, len si od samého zúfalstva ísť zapáliť / nie, nie, veľmi zlý prístup / trieskať hlavu o stenu / o niečo lepší prístup /.
Nefajčiari, vám úprimne gratulujem, že nie ste tak blbí a nefajčíte.
Vám, milí kolegovia fajčiari želám veľa síl pri prestávaní, a ak to nejde, tak veľa veľa veľa zdravia.
