reklama

Nebo je stav duše.

Keď som bola malá, na hodinách náboženstva nás učili, že treba robiť dobré skutky, aby sme šli do nebíčka a mohli sa hrať s anjelmi. Lebo ak budeme zlí, nielenže nám dá mama na zadok, ale pôjdeme do pekla k čertovi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)
Obrázok blogu

Preto som si ako dieťa myslela, že nebo je miesto, niekde ďaleko nad oblakmi, strašne vysoko a je tam veľmi pekne. Predstavovala som si to ako obrovskú sálu, kde sú nádherné farebné kvety, hrá príjemná hudba a všetko je nebíčkovo modré. /ako inak/

Ľudia tam behajú takí istí ako na zemi, len sú akože trošku priesvitní /ako tí ľudkovia z reklamy na Actimel predtým, ako ho vypijú/ a celé dni nerobia vlastne nič.

Len sa majú dobre. Papajú sladkosti kedykoľvek chcú a dokonca (!) môžu aj pred obedom. Nemusia sa učiť matiku ani zemepis a v takej veľkej výške sa v noci dotýkajú hviezd. A keď majú narodeniny, Boh im jednu hviezdu daruje. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes sa nad touto predstavou len pousmejem. Viem, že nebo ako miesto neexistuje. Teologicky podložené vysvetlenie- nebo nie je miesto, nebo je stav duše. Stav absolútnej blaženosti, radosti a čistoty. Stav, kedy nebudem cítiť beznádej, smútok, ani žiaľ...a bude mi zotrená každá slza z líca.  

Zapaľovala som kahanček na cintoríne a vdychovala vôňu vosku. Obzerala som sa okolo seba, každý jeden hrob svietil.

Takmer pri každom niekto stál a modlil sa.

Tisícky mihotavých svetielok a tisícky slov pospájaných do tichých modlitieb. Prosieb za tých, ktorí zatiaľ nedosiahli nebíčkovský stav duše.

Všetci sa len náhlime a stále chceme viac peňazí, lepšiu prácu, dokonalejšieho manžela/manželku, výkonnejšie auto a poslušnejšie deti. Napriek tomu, tu zrazu všetci stojíme, pokorne hľadíme na svetielka sviečok a kahancov a v duchu myslíme na tých, ktorí odišli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrazu nás spája niečo, čo rozdeľovalo. Smrť.  

Mám pocit, že na cintoríne si každý človek aspoň na malú chvíľu uvedomí, že všetko to bohatstvo, za ktorým sa ženie, je vlastne zbytočné. Aj tak sa pominie a svoje vytuningované autíčko ani obrovský dom s bazénom si so sebou nevezme.  

Verím, že nebo existuje. Nie ako sála s farebnými kvetmi, ale ako pokoj na duši. Presne ten pokoj, ktorý je vytesaný na mnohých pomníkoch zosnulých.

Možno je to hlúpe, ale verím aj, že keď je dátum narodenia zosnulého, pozostalí prídu na jeho hrob a zapália kahanček.

A Boh mu tak daruje hviezdu.

Katarína Kunová

Katarína Kunová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kučery. Znamienka. Sny. Viera v Boha. Rulandské šedé. Citlivosť. Empatia. Nedochvíľnosť. Hačkovanie. Knihy. Hudba. A príliš veľa myšlienok. Zoznam autorových rubrík:  PozorovanieO nás, dievčatáchObyčajnostiBlablablaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu